Rímsky filozof a štátnik Cicero povedal: „História je učiteľkou života.“ Je to skutočne história, ktorá nás učí nielej spoznávať dejiny ľudstva, ale spoznávať aj chyby našich predkov, poučiť sa z nich a nedopustiť sa podobných. Jedným z najväčších historických prešľapov v dejinách ľudstva bol jednoznačne holokaust. Genocída namierená najmä proti židovskému obyvateľstvu. Výsledok - milióny nevinných obetí.
Téma holokaustu spadá časovo do plánov vyučovania dejepisu v 9. ročníku. Po iné roky, počas menej turbulentného obdobia, sa zvykla výčba prepájať s návštevou múzea holokaustu v Osvienčime. Veď predsa platí, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Žiaľ, súčasné obmedzenia nám neumožňujú jej realizáciu, a tak sme sa opäť, už po toľkýkrát, „ponorili do virtuálneho sveta“ a nakukli do múzea holokaustu v Seredi.
Múzeum vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora, odkiaľ boli vypravované deportačné vlaky do koncentračných táborov na územia okupované nacistami. Väčšina deportovaných Židov sa už naspäť nikdy nevrátila. Tábor v Seredi predstavuje jediný autentický pracovný a koncentračný tábor z obdobia druhej svetovej vojny na území Slovenskej republiky
Lektor podujatia Mgr. Peter Vanko nás v úvode previedol expozíciou múzea doplnenou o hodnoverné rozprávanie preživšieho chlapca Naftaliho Fürsta z Petržalky, ktorý počas 2. svetovej vojny prežil Sereď, Osvienčim či Buchenwald. Prežité hrôzy opisuje takto:
„... budem hovoriť neraz, čo je strach alebo zima či hlad. No všetko, čo sme zažili, sa nedá vyjadriť slovami. Neexistujú slová, filmy alebo knihy, ktoré môžu vyjadriť hlad, zimu, plač a strach, ktoré som zažil. Nikto, kto tam nebol, to nemôže pochopiť. Nič, čo zažil, sa tomu nemôže podobať.“ Naftaliho príbeh, ako jeden z mála, má šťastný koniec, avšak jeho minulosť ožíva každým pohľadom na vytetované číslo.
Dychberúce svedectvo Naftaliho bolo počas virtuálnej prehliadky doplnené o rôzne praktické aktivity, ktoré spestrili celé podujatie a prinútili žiakov sústrediť sa a pozorne počúvať. V závere dvojhodinového podujatia absolvovali žiaci kvíz overujúci ich pamäť. Výsledky pán lektor zhodnotil ako výborné.
Na koniec by sa hádam patrilo vyjadriť slová vďaky SNM, konkrétne Múzeu holokaustu v Seredi, za možnosť aspoň virtuálne nahliadnuť dovnútra a spoznať tragédiu holokaustu, za udržiavanie aktuálnosti tejto témy, ktorá má byť tým zdvihnutým ukazovákom pre všetky generácie.
Mgr. Stanislava Krčmáriková
